Hodnotili vplyv Schengenu na slovensko-ukrajinskú spoluprácu

Cieľom podujatia bolo zintenzívnenie slovensko-ukrajinskej spolupráce prostredníctvom budovania kapacít, sieťovania inštitúcií a hľadanie riešení na odstraňovanie bariér v súvislosti s vydávaním víz a vybavovaním preukazov v rámci malého pohraničného styku. Zástupcovia štátnych inštitúcií, regionálnych samospráv a profesijných združení hovorili o využívaní hraničných priechodov a ďalších možnostiach obchodnej a kultúrnej spolupráce medzi oboma krajinami.
Po zavedení malého pohraničného styku v septembri 2008, záujem občanov Ukrajiny o cestovanie do prihraničných oblastí Slovenska stúpol. Od tohto termínu do konca minulého roka požiadalo v rámci neho o možnosť vycestovať na územie SR celkom 165 Ukrajincov.
\"Záujem o využívanie malého pohraničného styku bude určite narastať aj naďalej vďaka zvyšujúcej sa informovanosti občanov Zakarpatskej oblasti. Dôkazom toho sú aj súčasné štatistiky. Len od začiatku roka sme zaevidovali spolu 154 žiadostí, \" uviedol dnes pre TASR generálny konzul SR v Užhorode Marián Sládeček. Podľa Halyny Horohovskej z ukrajinského ministerstva zahraničných vecí by bol záujem o tento spôsob cestovania na Slovensko ešte väčší, problémom je však vydávanie preukazov, ktoré je vraj zdĺhavé a komplikované. Na ukrajinskej strane by preto privítali zjednodušenie schvaľovacích procedúr podobne, ako je to v prípade vycestovania do Maďarska.
Povolenie na malý pohraničný styk môžu získať obyvatelia prihraničného pásma oboch štátov a pre Ukrajincov je omnoho lacnejšie ako víza do schengeského priestoru. Na základe medzivládnej dohody umožňuje držiteľovi vstup na územie do vzdialenosti 50 kilometrov od štátnej hranice. Podľa slov riaditeľa 3. teritoriálneho odboru Ministerstva zahraničných vecí SR Štefana Rozkopála by zmene procesných postupov na vybavovanie spomínaných dokumentov muselo pravdepodobne predchádzať otvorenie medzivládnej dohody. Tomu sa ukrajinská strana nebráni. Veľvyslankyňa Ukrajiny na Slovensku Inna Ohnivets si myslí, že zmeny sa dajú urobiť tak, aby bol malý pohraničný styk občanmi Ukrajiny využívaný vo väčšej miere.
Tieto i podobné otázky vzťahov krajín Európskej únie k šiestim štátom na východ od schengenskej hranice budú pravdepodobne predmetom rokovania summitu, ktorý sa má v priebehu niekoľkých týždňov uskutočniť pod gesciou Českej republiky ako predsedajúcej krajiny EÚ. Vladimír Bilčík zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) dnes na konferencii povedal, že konkrétnejšie výsledky politickej iniciatívy Východné partnerstvo, ktorá bola oficiálne predstavená v máji minulého roka, by sa mali ukázať už v najbližších rokoch. Okrem Ukrajiny sa tento projekt má týkať aj Moldavska, Bieloruska, Gruzínska, Arménska a Azerbajdžanu. Európska komisia vyčlenila na podporu aktivít smerujúcich k priblíženiu sa týchto krajín k štandardom únie približne 600 miliónov eur (18,076 miliardy Sk), ktoré by v období rokov 2010–2013 mali investovať do oblasti rozširovania vzťahov vo sfére voľného obchodu, mobility a vízovej politiky, energetickej bezpečnosti a sociálneho a hospodárskeho rozvoja.
Účastníci medzinárodnej konferencie v rámci ďalšieho programu vypočuli vystúpenia predstaviteľov Colnej správy a hovorilo sa aj o kontrole štátnych hraníc. V rámci diskusie sa venovali aj otázkam regionálneho rozvoja, obchodnej spolupráce a možnostiam investovania na Ukrajine.